Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Klasy

Deň prvý

• Ešte si to môžeš rozmyslieť.
• Nechcem si to rozmyslieť. Je to správne. Poďme, vykroč do poľa.
• Učiteľ môj, mám strach.
• A z čoho? Si najodvážnejší z mojich žiakov. Preto som si ťa aj vybral.
• Bojím sa tých ľudí na ceste. Pozerajú sa na nás.
• Sú to iba ľudia. Si stokrát silnejší než oni.

Konzervy

Jediné, čo som sa naučil za tých tridsať rokov života s rodičmi, bolo otvárať konzervy. Musím ale priznať, že som to vo svojom ďalšom živote každodenne využíval. Aj v ten deň, keď som sa zobudil po ťažkom sne unavenejší, ako som si líhal predchádzajúci večer. Na raňajky som si otvoril konzervu ananásu. Nemal som na ananás chuť, no keďže som predtým nebol dva týždne nakupovať, nič iné som v chladničke nenašiel. Chystal som sa práve ponoriť vidličku do presladenej masy, ktorá mi mala pripomínať chutné ovocie, keď niekto energicky zabúchal na dvere môjho nie dávno získaného bytu. Cestou ku dverám som v zrkadle uvidel svoj obraz. Nevyzeral som práve najlepšie. Otváral som dvere. Vôbec by ma neprekvapilo, keby môj výzor návštevníka vydesil. On tam však stál absolútne pokojne, s milým úsmevom na tvári. Vyšúchané nohavice, špinavá košeľa a strapaté vlasy dokazovali, aspoň tak som si to vtedy myslel, jeho nízky pôvod.

Archa

„Karya!“ vykríkol Simon zdesene pri pohľade na dievča, ktorého dlhé čierne vlasy boli zmáčané krvou jej najlepšej priateľky. Dvere kajuty sa rozleteli vo výbuchu zeleného svetla. Zelená, jeho najobľúbenejšia farba – ale to bolo dávno – teraz zelenú nenávidel. Každý zelený záblesk prinášal strach a smrť. Nebol čas na spomienky, zdrapil uplakanú Karyu za košeľu a odsotil ju od mŕtvoly: „Zalez dozadu!“